JOSEF KARIKA

Zóny Stínů od Josefa Kariky, patří k tomu nejlepšímu co v poslední době u nás na toto téma vyšlo. Proto jsem se rozhodl společně s Fraterem Archechempe, požádat samotného autora o rozhovor, protože si myslíme, že on mezi osobnostmi prostě chybět nesmí.  Jeho odpovědi jsou ostré jako břitva a pro slovo často nechodí daleko. O to více působí upřímněji než strojené spisovné fráze některých rádoby magiků.  Myslíte si že praktický magik musí poslouchat jen metalovou hudbu? Mýlíte se. O magii a nejen o ní je tento rozhovor.

Jozef Karika vyštudoval filozofiu a históriu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu magickú scénu vystúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok Garden of Magick. Neskôr viedol slovensko-české lóže rádov Ordo Templi Orientis Antiqua a La Couleuvre Noire. Podielal sa tiež na založení slovensko-českej pobočky rádu Thelémskeho Zlatého úsvitu Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003) a Zóny stínu (2005). Svojimi textami prispel tiež do kníh Josefa Veselého Lucifer & Lilit a Magie pro pokročilé. Prispieva do amerického Konton magazínu, venovanému chaos-mágii, nemeckého Instrumentum (oficiálny orgán OTOA/LCN), píše články pre www.chaosmagic.com a iné elektronické i tlačené periodiká. Pracuje ako historik a publicista.

Úvodem našeho rozhovoru bych se tě chtěl zeptat, co tě přivedlo ke studiu magie?

Keď som mal asi pätnásť a začínal som pomaly chápať niektoré veci o svete, sebe i mojich blížnych, bolo mi z toho tak trochu blbo. Vec stála tak, že sa buď rovno odjebem, alebo si nájdem niečo, čo ma dá trochu dokopy. Keďže som od prírody nešikovný a zopár pokusov realizovať svoju kreativitu prvým spôsobom mi moc nevyšlo, narazil som nejak cez Bardona na mágiu (alebo ona na mňa) a ten chtíč ktorý som pri prvom stretnutí cítil, postupne prerástol do akejsi lásky alebo čoho. Ono je obcovanie s mágiou v podstate to isté ako tá prvá z vyššie načrtnutých alternatív, len to zvyčajne trvá o niečo dlhšie. Nejaký čas som si síce nahováral také tie klasické žvásty o dobrých a nevinných motívoch ako túžba po poznaní; moci; duchovnom rozvoji; šukaní sex-bomb; či realizácii svojho potenciálu, no potom ma to prešlo a dnes mi to všetko pripadá smiešne. Človek by si po fáze blbnutia mal byť schopný povedať pravdu. K mágii ma priviedla túžba po smrti. Pokiaľ možno nie len fyzickej, ale predovšetkým tej „duchovnej“.

Jaké byli tvé první zkušenosti, které jsi při jejím studiu prožil?

Ako veľa smrteľných jedov, aj mágia chutí spočiatku dobre až lahodne. Treba však trochu počkať, kým začne pôsobiť a pekne pomaly a extrémne bolestivo ťa rozožierať z vnútra. Crowleyho prirovnanie Svätého anjela strážcu, čo je čosi ako génius mágie, k rakovine nebolo náhodné. Približne tak nejak sa mág od istého štádia svojho obcovania s mágiou cíti. Avšak s tým rozdielom, že pri rakovine sa môžeš rozhodnúť uveriť doktorom, ktorí ti klamú, že sa to spraví, že to už nebude bolieť a že to bude znova tak ako predtým. V prípade, že zaujmeš mágiu natoľko, aby ťa pobozkala svojim dračím bozkom, sa dostaneš do štádia, kedy sa už ani nemáš kým nechať v tejto veci oklamať keď okúšaš vážne strašné abysálne stavy. To je možno jeden zo znakov magickej samoty a rozpoloženia z atu IX. - Pustovník. (smiech)

Kterému z magických směrů dáváš přednost?

Asi málokto mi to uverí, ale žiadny konkrétny smer neuprednostňujem. Jedine mi je bližší postmodernistický prístup pred tradicionálnym modernistickým. To znamená, že pristupujem -teoreticky alebo prakticky- trebárs k Lévimu, Crowleymu, LaVeyovi, Grantovi, Castanedovi, Bertiauxovi alebo Carrollovi, či Dukesovi s rovnakou láskou a v žiadnom prípade nemám pocit, že by išlo o nejaké pokrytectvo. Každý smer má svoje relatívne výhody i nevýhody, preto si myslím, že je dobré mať širší prehľad a dokázať sa plynulo -v závislosti od vnútornej i vonkajšej situácie- „prelaďovať“ medzi tým, ktorý prúd je momentálne pociťovaný ako najbližší. Ide o to zaujať čo najlepšie rozpoloženie pre najviac efektívne adaptovanie sa v konkrétnom prostredí a situačnom vzorci. Niekedy je príjemné nechať sa premknúť oktarínom chaos-mágie, inokedy potrebuješ trochu iný odtieň a siahneš po Theléme a inokedy sa zas tvoje oktaríno rozžiari zhodne so zafarbením LaVeyovho alebo aj Léviho odtieňu. V zásade ale oscilujem v trojuholníku satanického-postmodernistického-kresťanského. Zvonku to možno pripadá trochu rozporne a možno že to aj rozporné je. Ale taký je proste život. Žiadna jednoliatosť alebo uhladenosť. 

Jaký je tvůj názor na Chaos- Magii?

Ujde. Je to niečo úplne iné ako ostatné magické systémy - metasystém. Len človek asi musí vedieť odkiaľ-pokiaľ a neuväzniť sa v paradigme o voľnosti paradigiem, čo môže mať v konečnom dôsledku celkom rovnaké dôsledky ako uväznenie sa v ľubovoľnej inej paradigme.

Ako Spare, Dukes, Carroll, či Sherwin úplne v pohode; ale niekde od Hinea ako hraničného autora mi to už tak úplne nešmakuje a veľa tých dnešných pokusov o chaosm. vnímam dosť rozpačito. Nie že by na tom bolo niečo zlé, chaos-mágiu a Thelému predsalen uprednostňujem, len chcem povedať, že niektoré tie súčasné pokusy o chaos-mágiu pre mňa už nemajú také čaro ako pôvodné kúsky. Možno je ale chyba vo mne.  

Jaké máš zkušenosti z duchy HOO DOO a dílem M. Bertiauxe?

Radostné. Toto sme si ale s Eirixionom už dúfam odtiahli a celkom nerád by som sa k tomu akokoľvek vracal. Bertiauxovo dielo ako celok je ale skvelé a inšpiratívne. Lenže trochu iným spôsobom než by západný magik čakal.

Zajímalo by mne, jaký je tvůj názor na využití moderní techniky v magii (televize, internet atd.)?

Bez pochybností vieme, že to ide a že takéto spojenia prinášajú nové možnosti. Sám som tomu naklonený, písal som napríklad o magickom využití mobilov a aj v Zónách stínu je čosi naznačené. Na druhú stranu je to tak, že keď si uvedomíš ako málo času tu máš a že vlastne ani nevieš, koľko z toho pôvodne sľubovaného mála nakoniec dostaneš, tak ti môžu takéto kokotinky pripadať ako celkom zábavné hračičky, ale hlavnú časť pozornosti budeš venovať predsalen niečomu inému.

Co by jsi vzkázal vyznavačům Satanské filozofie zajímajícím se o magii?

Venujte -aj v rámci satanismu- hlavnú časť pozornosti niečomu inému, než sú banálne kokotinky a celkom zábavné hračičky.

Po přečtení tvé knihy „ Zóny stínu“ jsem nabyl dojmu, že se velice dobře orientuješ v temnějších oblastech magie. Je to snad proto, že by tě tyto praktiky významně přitahovaly a pokud ano proč?

Každý mág môže hrať iba s kartami, aké mu chaos namieša; tj. pracuje s obsahmi, ktoré nachádza vo svojom vnútri alebo projektuje do okolitého sveta. Gratulujem všetkým bielym mágom, ktorí vo svojom vnútri nachádzajú veci, ktorých zrkadlením vzniká pozitívna, harmonická a všeobecne príjemná mágia. Neviem ako to robia; či majú naozaj také ružové vnútornosti alebo len nejdú dostatočne hlboko. Nezaujíma ma to. Ja v sebe nachádzam poväčšine samé sračky, veci, priepasti a príšery, záblesky ktorých možno občas zahliadnuť v mojich textoch. Názor, že sa jedná o nejakú temnú alebo dokonca čiernu mágiu počúvam dosť často. Osobne to čo robím vnímam skôr ako prostú existencialistickú mágiu zbavenú exotických prívlastkov ako „čierna“, „temná“ a pod. Neviem či je čierna alebo biela,  ani po tom nepátram. Je založená na existencialistickom uvedomovaní si bytia-k-smrti. Váha tohto uvedomovania je taká, že z teba pod tlakom buď vytvorí diamant alebo ťa rozdrví. Moje popkultúrne alter-ego a majster - Raistlin Majere získal od svojho učiteľa ako „dar“ oči v tvare presýpacích hodín a cez túto optiku videl všade rozklad a smrť. To je pekné symbolické vyjadrenie neustálej prítomnosti vedomia bytia-k-smrti. Čitatelia znalejší úpadkovej fantasy literatúry vedia, ako to s Raistlinom dopadlo a myslím si, že lepšiu autopitvu o sebe i ostatných magikoch posadnutých týmto archetypom, než je podaná v tejto postave ságy Dragonlance, by som poskytnúť nedokázal.

V zásade môžeš pracovať so silami sexu (éros) alebo smrti (thanatos). Ja pracujem dominantne s druhým z týchto okruhov. (Aj keď tieto dva prúdy sa v určitých rovinách výrazne prelínajú a do istej miery prekrývajú tak, že ich nemožno od seba oddeliť.) Je to bližšie mojej povahe i aktuálnemu naladeniu.

Jaký má pro tebe význam odvrácená strana Stromu Života?

Pokiaľ sa bavíme v týchto pojmoch a paradigme, potom by som mohol povedať, že na zadnej strane Stromu sa cítim viac „doma“, než na strane prednej, kde je na môj vkus trochu moc svetla a zväzujúceho systému. Zároveň však treba povedať, že zotrvávať na zadnej strane nie je také ľahké ako by sa mohlo zdať. Veľký Brat IHVH totiž stále číha.

Ale to všetko vnímam, pokiaľ v tejto paradigme priamo nepracujem a nie som v nej ponorený, tiež len ako také slovné srandičky a nechápem, ako sa v tom niekto môže sračkovať full time vážne... Život je skutočnosť ktorú je treba žiť a to nemôžeš robiť vo vzťahu k nejakým stranám síce šikovnej, ale predsalen smiešne obmedzenej schémičky akou je napríklad Strom.

 Jaké jsou tvé plány do budoucnosti? Připravuješ opět novou knihu? Pokud ano mohl by jsi naším čtenářům přiblížit jaká témata v ní zpracuješ?

Moc toho neplánujem. Uvidíme, čo si život sám odnesie. Na niečom sporadicky robím, no nechcem to zatiaľ nejako rámovať, ani tlachať či a kedy to možno vyjde. Ale mal by to byť podstatne temnejší a deštruktívnejší text než Zóny stínu. Aspoň mne sa tak zdá. Pravdu povediac, som z toho úplne rozjebaný a nestačím sa diviť, kam do piče som sa to až dokopal!?

Veľa času teraz ale venujem iným, rovnako dôležitým oblastiam - napríklad HK kinematografii, pornu, PSX 2 a potom tomu, o čom presne viem, že by som sa do toho vrhol, keby som mal pätnásť dnes. S najväčšou pravdepodobnosťou by to vôbec nebola bežná okultná mágia, ale rap. Obe tieto oblasti sú signované Merkúrom, no rap viac spĺňa moju predstavu a feeling toho, čo som vlastne chcel robiť, ako so svojimi vnútornými sračkami pracovať, ako robiť výmenu energie s ľuďmi a tak. Keď som trebárs prvý krát uvidel Marshalla v 8 Mile alebo aj náš Kontrafakt v akcii, padol som z toho s otvorenou držkou na zadok a okamžite som vedel, že toto je forma „mágie“, ktorú som ako pubertálny výrastok neúspešne hľadal. Škoda, že to u nás vtedy ešte nebolo - takto som sa namiesto s Wu-Tangom zaplietol s Bardonom a okultnou mágiou, čo je, zdá sa, úplná jednosmerka. Výhodu to má ale zase v tom, že beefy aké sú v okultnej scéne nielen u nás celkom bežné, by okultistom a magikom mohol závidieť aj taký Jay-Z & Nas alebo 2-Pac & Notorious BIG.

Jaký je tvůj názor na zdejší satanistickou scénu a lidi vyznávající Satanskou filozofii?

Ja satanistom veľmi fandím. Predovšetkým ma desne rajcujú také tie mladučké pätnásť až sedemnásťročné satanistky z ktorých až fyzicky cítiš Lilitu. Z tých úplne slintám, človeče. Zatiaľ sa mi nepriaznivou súhrou subjektívnych i objektívnych príčin nepodarilo žiadnu takúto mladučkú satanistku pretiahnuť, to sa však, dúfam, aj vďaka tomuto rozhovoru, čoskoro zmení...

Teraz vážne. Satanisti s ktorými som sa zatiaľ stretol boli v drvivej väčšine veľmi sympatickí ľudia. Keby som to dal z vlastných skúseností na pomer vzhľadom k počtu, tak by som povedal, že je to skoro úplný negatív - toľko koľko bolo medzi kresťanmi úplne nechutných, slizkých, pokryteckých a celkovo odporných indivíduí (tj. drvivá väčšina), toľko bolo medzi satanistami ľudí mne sympatických a naopak - koľko kresťanov mi bolo sympatických (tj. minimum), toľko satanistov mi bolo nesympatických. Prízvukujem však, že teraz hovorím o skutočných kresťanoch (prevažne katolíkoch) a skutočných satanistoch; nie štatistoch na oboch stranách, ktorí len používajú symboly daného kultu na dekoratívne účely. Nechcem to samozrejme nejako idealizovať. Nepochybujem o tom, že kokoti sa nájdu všade.        

Taktiež moc nerozumiem tej kritike, ktorú občas na adresu satanistov počujem, a to, že by to mala byť nejakým spôsobom primitívna filozofia a podobne. Satanizmus je predsa do veľkej miery mocenská filozofia, ktorá už zo samotného princípu veci musí byť do istej miery primitívna. Pokiaľ si vytýčim ako jeden zo svojich cieľom reálne rozširovanie svojho mocenského vplyvu -čo je úplne regulárny cieľ, o nič horší než iné ciele, skôr naopak- potom s tým ruka v ruke musí ísť isté sprimitívnenie môjho vnútorného sveta i jednania s okolím. Žiadny prílišne filozofujúci, intelektuálny alebo preduchovnený princíp ťa k moci a rešpektu v reálnom svete nikdy neprivedie. Naopak, je potrebné trochu obmedziť takéto princípy a dať väčší priestor pôvodným inštinktom a pudom - to sa nazýva sprimitívnením a je to jediná cesta efektívneho dosahovania moci. Tento svet je v rukách primitívov, oni mu vládnu a oni rozhodujú o rozvíjaní/nerozvíjaní umenia, duchovna, či intelektu v spoločnosti. Pozri na politikov, je to módna prehliadka primitivizmu. A moci. Preto mi pripadá celkom protirečivé a smiešne, keď nejaký intelektuálik vyhadzuje na oči niekomu kto usiluje o moc to, že je primitív. Kokot vyjebaný! (Ten intelektuálik.) Okrem toho mám dojem, že veľká časť satanistov s ktorými som sa stretol bola schopná tento rys celkom efektívne kontrolovať a nemala problém vymedziť ho iba do tých oblastí, kde bol aktuálne potrebný. Mimo ne vykazovali práve naopak celkom slušnú inteligenciu. Zhrnul by som to teda asi tak, že pokiaľ máš moc a učíš sa s ňou zaobchádzať, potom buď pokojne do istej miery primitív a nebude mi to vadiť. Pokiaľ však nemáš ani moc a ešte si aj primitív, potom si blbec.